Kockovaný sen – prečo deti milujú Chorvátsko

Červená, biela, modrá. Ale nie v pruhoch. Kockovaná. Chorvátsko. Dres, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako obrus z babičkinej chalupy. Ale deti ho milujú. A nie je to len preto, že je originálny. Je to kvôli tomu, čo ten dres predstavuje. Bojovnosť. Srdce. Nikdy sa nevzdávať.

Moja neter má jedenásť rokov. Futbal ju veľmi nezaujíma. Ale keď pred pár rokmi Chorvátsko hralo finále majstrovstiev sveta, na chvíľu zbystrila. Videla Modrića, ako behá, hoci je unavený. Ako sa perie o každú loptu. A potom videla, ako po zápase plače. "Oci, prečo plače, keď boli takí dobrí?" spýtala sa. Vysvetlil som jej, že prehrali. A ona povedala: "Ale oni sa nevzdali." Odvtedy má na stene plagát chorvátskej reprezentácie. A na Vianoce si priala ich dres.

Nie je originálny. Rodičia nechceli utrácať, lebo o rok ho aj tak prerastie. Ale keď ho rozbalila, radosťou skoro plakala. Obliekla si ho a vybehla von. Našla si kamarátov a hrala futbal, hoci predtým ju to nikdy nebavilo. Vrátila sa za hodinu celá ušmudlaná. "Dala som gól," povedala. "Ako Modrić."

Chorvátsko má jednu obrovskú výhodu. Je to malá krajina, ktorá dokázala obrovské veci. Deti to fascinuje. Vidia v tom nádej. Nemusíte byť z veľkej krajiny, nemusíte mať miliardy. Stačí mať srdce a pracovať. A k tomu kockovaný dres.

Luka Modrić je pre deti hrdina. Nie je vysoký, nie je nabitý svalmi. Ale je najlepší na svete vo svojom postavení. Behá ako o život, hoci má skoro štyridsať. Deti to vidia. A chcú byť ako on. Chcú nosiť jeho dres. Alebo svoj vlastný. S vlastným menom. Ale v tých istých kockách.

Chorvátsko momentálne prestavuje tím. Starí hrdinovia pomaly končia, noví prichádzajú. Joško Gvardiol, mladý obranca, už je hviezdou Manchesteru City. Mateo Kovačić stále ťahá. A deti to sledujú. Nie sú to len zaprášení hrdinovia z minulosti. Je to tím, ktorý hrá tu a teraz.

Rodičia na Slovensku vedia svoje. Originálne dresy sú drahé. A deti rastú. Ten dres, čo kúpite dnes, bude o rok tesný. Navyše deti sa nešetria. Padajú do blata, šmýkajú sa po asfalte. O rok vyzerá dres ako po boji. Kupovať stále nový originál? To si môže dovoliť málokto.

Keď sa povie "Detske futbalove dresy Chorvátsko", nie je to len o tom, že chcete niečo kúpiť. Je to o tom, že chcete dieťaťu dopriať kúsok toho kúzla. Aby si na chvíľu pripadalo ako Modrić. Ako Gvardiol. Ako jeden z tých, čo nikdy nevzdávajú.

Jedna mamička z Košíc mi písala, že jej syn, deväťročný futbalista, sa zamiloval do Chorvátska počas posledného šampionátu. "Mami, oni majú najkrajší dres na svete," povedal. Zháňala dres, porovnávala ceny. Nakoniec objednala alternatívu. Chlapec ho dostal k sviatku. Obliekol si ho, pozrel sa na seba do zrkadla a povedal: "Mami, teraz môžem poraziť každého." A potom vybehol von. A dal gól. Možno viac. Kto vie.

Chorvátsko má aj ženskú reprezentáciu. Nie je taká slávna, ale dievčatá na ňu môžu byť hrdé. Kocky sú rovnaké. Rovnaký symbol. Rovnaká bojovnosť. Dievčatá, ktoré chcú hrať futbal, sa môžu stotožniť s hráčkami, ktoré nosia rovnaký vzor. Žiadna ružová verzia. Proste kocky. A je to správne.

Keď vidím na ihrisku chlapca alebo dievča v chorvátskom drese, vždy sa na chvíľu zastavím. Viem, že ten dres niečo znamená. Nie je to len náhoda. Nie je to len móda. Je to vyhlásenie. "Ja sa nevzdávam." Nech stojí koľko stojí.

Chorvátsko už možno neprekvapí ako pred rokmi. Ale stále je to tím, ktorý má rešpekt celého sveta. A deti to cítia. A preto ten dres nosia. Preto ho chcú. Preto o ňom hovoria. A preto, keď ho dostanú, ich oči žiaria. A ten žiarivý pohľad stojí za všetko. Nech dres stál dve stovky alebo osem stoviek. Pretože radosť dieťaťa nemá cenu. A kocky sú len farebný papier na tej radosti. Ale tá radosť je skutočná. A to je hlavné.

Tags: Detske futbalove dresy Chorvatsko